Stav bez bolesti
Lieky proti bolesti sa nazývajú analgetiká. Ich pomenovanie je odvodené od slova analgézia, čo je stav bez bolesti.
Fungujú tak, že rôznymi spôsobmi účinkujú na periférny aj centrálny nervový systém. Veľmi laicky sa dá povedať, že dokážu „oklamať“ subjektívny pocit človeka. Problém (napríklad natiahnutý sval) sa po užití analgetika nevyrieši, ale človek bolesť necíti vôbec alebo menej intenzívne, kým nevyprchá účinok lieku.
Analgetické lieky sa delia do viacerých skupín podľa intenzity bolesti, ktorú dokážu tlmiť, aj podľa ďalších ( systémových) účinkov. Patria sem napríklad antipyretiká – lieky na horúčku a nesteroidné antiflogistiká (antireumatiká), ktoré okrem bolesti a horúčky tlmia aj zápal. Môžu mať formu tabletky, tobolky či kapsuly na perorálne užívanie, ale sú aj vo forme krémov, gélov a mastí.
Záťaž pre organizmus
Mnoho liekov na bolesť teda rieši viacero problémov naraz. To je ich plus. Nevýhodou perorálnych liečiv sú však nežiaduce účinky: záťaž pre obličky, poškodzovanie pečene, žalúdka, ale aj bolesti hlavy, hučanie v ušiach, stavy zmätenosti, opuch tkanív a žihľavka.
Niekedy treba na tíšenie bolesti zvýšiť dávku nesteroidných analgetík alebo kombinovať viacero druhov s rozdielnou účinnou látkou. Stáva sa však, že si s bolesťou napriek tomu neporadia, nezmiernia ju. Zintenzívňujú sa, naopak, vedľajšie účinky. Hovorí sa tomu stropný efekt.
Topické formy analgetík (masti, krémy a gély) tlmia bolesť (niektoré aj zápal) lokálne, priamo v mieste postihnutia, vďaka čomu nezaťažujú žiadnu časť tráviaceho systému a nemajú vyššie spomínané nežiaduce účinky. Patrí sem napríklad Aflamil krém, ktorý prostredníctvom účinnej látky aceklofenak dokáže tlmiť zápal aj bolesti svalov, kostí a kĺbov.
Aflamil krém rovnako ako ďalšie krémy, gély a masti môžu na lokálne tíšenie akútnej alebo chronickej bolesti používať aj ľudia, ktorým sa z rôznych dôvodov (gastrointestinálne krvácanie, peptický vred, ťažké poškodenie pečene, alebo obličiek,závažné zlyhávanie srdca, aktívne krvácanie, alebo poruchy zrážanlivosti krvi) neodporúča perorálne užívanie analgetík.
Na lieky míňame čoraz viac
Ako sa s bolesťami vyrovnávajú Slováci? Podľa už spomínaného prieskumu každý z nás skôr či neskôr siahne po prostriedku na tíšenie bolesti.
Na lieky míňame z roka na rok viac peňazí. V roku 2021 sme za lieky na bolesť zaplatili o 1,1 milióna eur viac a za lieky na teplotu o 3,1 milióna eur viac ako v roku 2019. Od roku 2017 je evidentný aj zvýšený dopyt po krémoch, mastiach a géloch, ktoré odstraňujú bolesť lokálne. Tieto čísla potvrdzujú dáta spoločnosti IQVIA, ktorá sa zaoberá prieskumom trhu s liekmi.
„Stúpajúci trend spotreby lokálnych liekov proti bolesti môže súvisieť so skutočnosťou, že Slováci začali uprednostňovať lokálne tíšenie bolesti oproti celkovému,“ hovorí farmaceutka PharmDr. Veronika Pytlová.
Zdroj: www.istockphoto.com
Slováci sa liečia kratšie
Z ďalších dát vyplýva, že sa u nás skracuje počet dní na liečenie. Vlani sme sa podľa údajov DOT (days of treatment) celonárodne liečili 77,5 milióna dní v roku, teda o 90-tisíc dní menej ako v predpandemickom roku 2019, a o 4,5 milióna dní menej ako v roku 2017.
Mnohí z nás sa počas choroby liečili doma, a to aj voľnopredajnými liekmi. „Aj pri nich je dôležité zaujímať sa o účinné látky a ich vplyv na náš organizmus,“ upozorňuje V. Pytlová. Na liečenie bolesti odporúča napríklad krémy s účinnou látkou aceklofenak. „Sú vhodné aj na dlhodobé užívanie bez množstva nežiaducich účinkov v iných oblastiach,“ vysvetlila farmaceutka.
V prípade, že intenzívne bolesti svalov, kostí a kĺbov alebo iných častí tela pretrvávajú aj po lokálnej liečbe krémom, sa odporúča kombinovať topickú a perorálnu formu analgetík. Optimálne, až po porade s lekárom alebo lekárnikom.
