Prejsť na obsah

Reumatoidná artritída: príčiny vzniku a liečba 

Reumatoidná artritída je autoimunitné ochorenie, ktoré sa prejavuje najmä na kĺboch a spôsobuje deformácie a chronickú bolesť. Okrem kĺbov môže toto ochorenie zasiahnuť aj iné orgány vrátane pľúc, srdca a očí. Ak sa vás alebo vášho blízkeho táto diagnóza týka, čítajte a dozviete sa viac.

Čítať ďalej

Čo je príčinou reumatoidnej artritídy? 

Reumatoidná artritída je chronické zápalové autoimunitné ochorenie, pri ktorom imunitný systém omylom napáda zdravé tkanivá, čo vedie k zápalu a poškodeniu kĺbov

Najväčší vplyv to má na synoviálnu membránu, ktorá vystiela kĺby a produkuje mazivo pre ich hladký chod. Zápal spôsobuje, že táto membrána opuchne a zhrubne, čo vedie k bolesti, citlivosti, začervenaniu a obmedzenému pohybu v postihnutých kĺboch. 

Najčastejšie postihnuté kĺby 

Reumatoidná artritída typicky postihuje malé kĺby rúk a nôh, ale môže zasiahnuť aj väčšie kĺby, ako lakte, ramená, kolená a bedrá.

Charakteristickou črtou je symetrické postihnutie – ak je zasiahnutý kĺb na jednej strane tela, často je postihnutý aj rovnaký kĺb na druhej strane. 

Okrem kĺbov sa môže toto ochorenie rozšíriť aj na iné časti tela vrátane očí, srdca, ciev a pľúc, kde spôsobuje ďalšie problémy. 

Rizikové faktory reumatoidnej artritídy 

Presná príčina vzniku reumatoidnej artritídy nie je doposiaľ jasná. Odborníci sa zhodujú, že sa na jej rozvoji podieľa viacero faktorov.

Medzi hlavné patria: 

  • Genetické predispozície: niektoré gény môžu zvýšiť náchylnosť na toto ochorenie. 
  • Environmentálne vplyvy: vrátane cigaretového dymu, bakteriálnych a vírusových infekcií či znečisteného ovzdušia. 
  • Hormonálne faktory: najmä ženské pohlavné hormóny, čo vysvetľuje vyšší výskyt u žien. 

Rizikové faktory, ktoré zvyšujú pravdepodobnosť vzniku reumatoidnej artritídy sú: 

  • Vek: hoci sa môže vyskytnúť v akomkoľvek veku, riziko stúpa s pribúdajúcimi rokmi. 
  • Pohlavie: ženy sú postihnuté dva až trikrát častejšie ako muži. 
  • Rodinná anamnéza: prítomnosť ochorenia u príbuzných zvyšuje riziko jeho výskytu. 
  • Fajčenie: nielen že zvyšuje riziko vzniku, ale môže aj zhoršiť priebeh ochorenia, ak sa v ňom pokračuje aj počas liečby. 
  • Nadváha a obezita: môžu prispieť k vzniku a zhoršeniu priebehu reumatoidnej artritídy. 
  • Ochorenia ďasien: paradentóza môže byť spojená s rozvojom tohto ochorenia. 
  • Respiračné problémy: rôzne ochorenia pľúc a dýchacích ciest môžu súvisieť s reumatoidnou artritídou. 

Príznaky reumatoidnej artritídy  

Priebeh reumatoidnej artritídy je individuálny. Ochorenie môže začať miernym až stredným zápalom niekoľkých kĺbov.

Bez adekvátnej liečby sa však môže rozšíriť na viac kĺbov, čo vedie k závažnejšiemu poškodeniu a potenciálnej invalidite. 

Charakteristickým znakom ochorenia sú obdobia vzplanutia, ktoré môžu byť vyvolané rôznymi spúšťačmi: 

  • psychická záťaž a stres, 
  • vplyvy prostredia (napr. fajčenie alebo vírusové infekcie), 
  • nadmerná fyzická aktivita, 
  • náhle prerušenie liečby. 

Niekedy sa však vzplanutie môže objaviť bez zjavnej príčiny. V počiatočných fázach ochorenia nemusia byť viditeľné známky zápalu, ako začervenanie či opuch, ale pacienti môžu pociťovať zvýšenú citlivosť a bolesť kĺbov

Medzi typické znaky reumatoidnej artritídy patria: 

  • bolesť a citlivosť kĺbov (či už v pokoji alebo pri pohybe) sprevádzaná opuchom a zvýšenou teplotou v postihnutej oblasti, 
  • ranná stuhnutosť kĺbov, ktorá trvá viac ako polhodinu, alebo podobný stav po dlhšom období nečinnosti, 
  • opuchy kĺbov, ktoré komplikujú bežné činnosti, ako je zovretie ruky, úprava vlasov, manipulácia s gombíkmi či ohýbanie nôh, 
  • únava a nedostatok energie, 
  • občasná zvýšená teplota až horúčka, 
  • znížená chuť do jedla. 

Diagnostika reumatoidnej artritídy 

Diagnostika je v rukách reumatológa a zakladá sa na anamnéze, krvných testoch a zobrazovacích vyšetreniach. 

Krvné testy pomáhajú odhaliť špecifické protilátky, ktoré sú markerom zápalu alebo reumatoidnej artritídy. 

Zobrazovacie vyšetrenia slúžia na odhalenie poškodenia kĺbov. Medzi takéto techniky patria röntgen, ultrazvuk či magnetická rezonancia (MRI). 

Liečba reumatoidnej artritídy 

Liečba reumatoidnej artritídy zaznamenala v posledných desaťročiach významný pokrok. Moderné terapeutické prístupy umožňujú mnohým pacientom účinne kontrolovať príznaky a viesť plnohodnotný život

S vhodne zvolenou liečbou môžu pacienti dosiahnuť stav, keď sú príznaky ochorenia minimálne alebo úplne potlačené. Hoci úplné vyliečenie zatiaľ nie je možné, hlavným cieľom terapie je zmierniť zápal, bolesť a opuch kĺbov, a tým zlepšiť kvalitu života pacientov. 

Kľúčovým faktorom úspechu je včasná diagnostika a liečba, ktoré môže výrazne spomaliť alebo zastaviť rozvoj ochorenia. Tiež je dôležité si uvedomiť, že stanovená liečba sa môže v priebehu času meniť podľa vývoja ochorenia či reakcie pacienta. 

Lieky 

Konkrétna liečba reumatoidnej artritídy závisí od závažnosti a doby trvania ochorenia.

Hlavné kategórie liekov sú: 

  • Nesteroidné protizápalové lieky (NSAID): Zmierňujú bolesť a zápal a patria sem voľnopredajné lieky, ako ibuprofén, aceklofenak, diklofenak a naproxén. Môžu mať formu tabliet, ale aj gélov či krémov (napríklad Aflamil 15 mg/g krém). Práve krémy a gély môžu byť vhodnejšie na dlhodobé potláčanie bolesti, pretože podanie cez kožu minimalizuje nežiaduce účinky ako bolesť žalúdka, pálenie záhy či bolesť hlavy, ktoré sú typické pre tabletové formy. Viac sme o samoliečbe reumatických bolestí písali v tomto článku. Silnejšie NSAID sú na predpis. 
  • Kortikosteroidy: Účinne potláčajú zápal, čím znižujú bolesť, ale kvôli možným vedľajším účinkom sa používajú v najnižšej účinnej dávke a často len krátkodobo na rýchlu úľavu od príznakov. 
  • Antireumatiká modifikujúce priebeh ochorenia (DMARD): Spomaľujú rozvoj ochorenia a chránia kĺby pred poškodením. Bežne používané sú metotrexát, hydroxychlorochín, leflunomid a sulfasalazín. 
  • Biologická liečba: Najúčinnejšia v kombinácii s DMARD, zahŕňa dnes už mnohé liečivá s koncovkou -mab. Biologiká sa používajú, ak žiadna iná liečba neúčinkuje. 
  • Cielené syntetické DMARD: Tiež sa používajú, iba ak iné lieky nezaberajú. Patria sem inhibítory Janusových kináz (JAK), ktoré poznáme ako liečivá s koncovkou -tinib. 

Pohyb, rehabilitácie, fyzioterapia 

Okrem liekov môže lekár odporučiť aj rehabilitáciu. Fyzioterapeut vás naučí cviky na zachovanie pohyblivosti kĺbov a ukáže vám, ako vykonávať bežné činnosti šetrnejšie k vašim kĺbom. Napríklad to, ako zdvihnúť predmet pomocou predlaktia namiesto prstov. 

Chirurgická liečba

Ak lieky nedokážu účinne zabrániť poškodeniu kĺbov, môže byť potrebná operácia. Chirurgický zákrok môže zlepšiť funkciu kĺbu a zmierniť bolesť. O tejto možnosti sa poraďte s vaším lekárom, ak doterajšia liečba nepriniesla dostatočné výsledky. 

Komplikácie spojené s reumatoidnou artritídou 

Ak sa reumatoidná artritída nedostatočne lieči, môže spôsobovať nadväzujúce zdravotné ťažkosti. Preto je nevyhnutné, aby bol priebeh ochorenia kontrolovaný a liečba optimálna. 

Najčastejšie komplikácie reumatoidnej artritídy: 

  • syndróm karpálneho tunela, 
  • zápaly v iných častiach tela (pľúca, srdce, oči), 
  • reumatické uzliny: tvrdé hrčky pod kožou, najčastejšie na rukách a lakťoch, 
  • anémia v dôsledku nízkeho počtu červených krviniek, 
  • bolesť krku, 
  • suchosť úst a očí, 
  • zvýšené riziko mozgovej cievnej príhody (mŕtvice) a srdcového infarktu
  • zápaly ciev, pľúcneho tkaniva a dýchacích ciest. 

Obmedzená pohyblivosť kvôli bolesti kĺbov môže viesť k priberaniu. Nadváha u pacientov s reumatoidnou artritídou zvyšuje riziko vzniku ďalších zdravotných komplikácií, ako sú vysoký cholesterol, cukrovka, srdcové ochorenia a vysoký krvný tlak

Život s reumatoidnou artritídou  

Hoci sa reumatoidná artritída doposiaľ nedá úplne vyliečiť, je možné dosiahnuť dlhodobé obdobia bez príznakov. 

Tento stav (odborne remisia) je cieľom modernej liečby. Správna liečba a životný štýl vedú k dlhodobej remisii, čím sa výrazne zlepšuje kvalita života pacientov.

Nasledujúce tipy vám môžu pomôcť zvýšiť šancu na dosiahnutie a udržanie remisie. 

  • Rovnováha medzi aktivitou a odpočinkom: Hoci je fyzická aktivita dôležitá, počas vzplanutia ochorenia je potrebné dopriať si viac odpočinku. Oddych pomáha znižovať aktívny zápal, bolesť aj únavu. Vhodnejšie sú však kratšie prestávky ako dlhé ležanie v posteli. 
  • Pravidelné cvičenie: Pomáha udržiavať svalstvo, pohyblivosť kĺbov a celkovú flexibilitu. Odporúčajú sa jednoduché aeróbne cvičenia a posilňovanie. Vhodné cviky konzultujte s fyzioterapeutom alebo lekárom. 
  • Ochrana kĺbov: Krátkodobé používanie dláh na bolestivých kĺboch môže zmierniť bolesť a opuch. Najčastejšie sa dlahy používajú na zápästia, ruky, členky a chodidlá a nájdete ich v zdravotníckych pomôckach. 
  • Psychická pohoda: Chronické ochorenie môže vyvolať pocity úzkosti či depresiu. Je dôležité o týchto pocitoch hovoriť s lekárom, blízkymi alebo vyhľadať odbornú pomoc. Podporu môžete nájsť aj v pacientskych organizáciách. 

Moderná liečba však prináša nádej. S postupným zlepšovaním fyzického stavu často ustupujú aj negatívne emócie. Zvýšená energia a zmiernenie bolesti či stuhnutosti kĺbov môžu výrazne prispieť k celkovej pohode. Kľúčom k úspechu je dôsledné dodržiavanie liečebného plánu a odporúčaní vášho lekára. 

Kde ho kúpiť? 

AFLAMIL 15 mg/g krém kúpite v kamenných lekárňach alebo online.

Kde ho kúpiť?